https://webshare.cz/#/file/mY8dxKXQbU/tv-veto-heslo-rar

https://webshare.cz/#/file/xT8XNp57fz/umela-inteligencia-ex-machina-2015-jpg

https://webshare.cz/#/file/JGbRo14IKq/umela-inteligencia-machine-2013-jpg

https://sk.bongacams.com/fitcougar

Kedy a ako sa AI začalo používať? Prvé využitie AI sa datuje do 50. rokov 20. storočia, kedy boli vyvinuté prvé počítače. V roku 1956 sa konala konferencia v Dartmouth College, kde sa prvýkrát použil termín „umelá inteligencia“. Tímy výskumníkov vytvárali stroje, ktoré mohli robiť rozhodnutia na základe logických pravidiel. V 70. rokoch sa AI začala vyvíjať rýchlejšie a boli vytvorené prvé úspešné AI systémy, ktoré boli schopné rozpoznať reč, text a zvládnuť hrať populárnu hru – šach. V 80. rokoch sa AI stala komerčne dostupnou a začala sa používať v oblasti medicíny, výroby, bankovníctva a v iných odvetviach. V posledných rokoch sa AI stala ešte pokročilejšou a úspešne sa používa v rôznych oblastiach, vrátane autonómnych vozidiel, robotiky, prekladu jazyka a rozpoznávania obrazov. AI má tiež obrovský vplyv na spoločnosť a spôsob, akým pracujeme, komunikujeme a žijeme. V súčasnosti sa AI stále rozvíja a vylepšuje. Vedci a inžinieri pracujú na vytvorení nových algoritmov a systémov, ktoré sa dokážu učiť a adaptovať sa na nové situácie. AI je preto jednou z najdôležitejších technologických oblastí s potenciálom zmeniť svet, v ktorom žijeme. V poslednej dobe sa do povedomia dostalo AI hlavne vďaka programu ChatGPT od spoločnosti OpenAI, ktorý dokáže generovať zložité a komplexné texty podľa zadania a následne ich podľa potrieb zadávateľa upravovať. Prečítajte si, ako s ChatGPT pracovať.

Kto dnes vyvíja vlastnú AI Zverejnenie ChatGPT firmou OpenAI spustilo menšiu lavínu a akcelerovalo vývoj umelej inteligencie inými veľkými hráčmi. Google oznámil posilnenie vývoja AI v októbri minulého roka, zatiaľ čo vyhľadávač Bing od firmy Microsoft už spustil svoj vlastný chat aj pre mobilné zariadenia. Okrem západných firiem však na vlastnom AI pracujú aj firmu z východu, ako napríklad čínsky Baidu, ktorý tiež oznámil začiatok práce na vlastnej umelej inteligencii. Spustenie vlastného AI v dnešnom trende sa javí skoro ako povinnosť, ktorá však pri nepodarenom prevedení nemusí znamenať nič dobré, ale práve naopak, môže firmu poškodiť tak, ako sme to videli pri uvedení AI chatu od Googlu. Umelá inteligencia, ktorú nazvali „Bard“ (po slovensky „básnik“), totiž odpovedala nesprávne a okamžite po tomto prešlape nastal prepad akcií Googlu, kvôli ktorému klesla hodnota firmy celkovo až o 100 miliard dolárov. Nižšie v článku sa už pozrieme konkrétne na umelú inteligenciu, jej rôzne typy, čo od nich môžeme očakávať, resp., čoho sa môžeme pri nej obávať.

Silná umelá inteligencia (ASI) Všeobecná umelá inteligencia (AGI)

Môže umelá inteligencia nabrať vedomie? Môže jedného dňa umelá inteligencia rozmýšľať ako človek? Vedci tvrdia, že áno, no musíme jej dať jednu dôležitú vec. Od konca minulého roka sme mohli vidieť ako sa schopnosti umelej inteligencie zlepšovali raketovým tempom. Dnes táto technológia pomáha mnohým z nás, no experti sa pozerajú do budúcnosti. Najčastejšou otázkou ohľadom AI je: Môže umelá inteligencia nabrať vedomie? Niektorí hovoria áno, iný nie a malá časť tvrdí, že umelá inteligencia nabrala vedomie už teraz. V tomto smere prináša pohľad na problematiku aj výskum vedcov z University of Sheffield. Tí tvrdia, že je nepravdepodobné, aby umelá inteligencia pripomínala skutočné mozgové procesy, bez ohľadu na to, aké veľké sú ich neurónové siete. Z praxe dnes poznáme systémy ako ChatGPT, Bing alebo Google Bard. Ide o textové modely, ktoré používajú veľkú neurónovú sieť na to, aby riešili komplikované problémy, v tomto prípade generovanie prirodzenej reči. Tieto umelé inteligencie používajú siete imitujúce fungovanie nášho mozgu a dokážu sa dokonca učiť zo svojich vlastných chýb. Autori novej štúdie tvrdia, že hoci neurónové siete umelých inteligencií pripomínajú ľudský mozog, zároveň existuje niekoľko dôležitých rozdielov, ktoré im bránia získať našu inteligenciu. Výskumníci tvrdia, že prvým zásadným rozdielom je to, že ľudský mozog existuje v rámci tela, teda fyzického systému, ktorý orgánu umožňuje vnímať svet okolo seba a konať. To že máme telo s ktorým vieme narábať robí mozgové procesy zmysluplné spôsobom, ktorý AI bez tela nedokáže zreprodukovať. Umelej inteligencii chýba jedna zásadná vec Umelá inteligencia dnes dokáže rozpoznať a generovať komplexné vzorce dát, no chýba jej priame prepojenie so svetom. Znamená to, že takáto umelá inteligencia nechápe, ani si neuvedomuje svet okolo nej. Druhým rozdielom je, že náš mozog je zložený z niekoľkých “podsystémov”, ktoré sú organizované v špecifickej konfigurácii. Toto usporiadanie je podobné v prípade všetkých stavovcov, no nie v prípade umelej inteligencie. “ChatGPT je fascinujúcou technológiou a príkladom toho, že môžeme vyriešiť aj mimoriadne zložité úlohy, ako napríklad rozpoznanie štruktúry ľudskej reči. Napriek tomu tieto typy umelej inteligencie s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nezačnú rozmýšľať ako ľudia,” tvrdí profesor Tony Prescott, riaditeľ Sheffield Robotics Ak chceme umelú inteligenciu schopnú ľudského rozmýšľania, mali by sme jej dať robotické telo, tvrdia autori štúdie. V súčasnosti prebiehajú výskumy, ktoré sa pokúšajú umelú inteligenciu použiť na ovládanie robotov. Vedci nejaký progres síce vykonali, no rozmýšľajúci roboti sú stále otázkou vzdialenej budúcnosti. Tieto experimenty pomáhajú v prvom rade posúvať hranice robotiky ďalej, no zároveň vedcom ukazujú, ako naše mozgy kontrolujú telo. Výskumy sa momentálne zaoberajú spôsobmi ako sa môže umelá inteligencia učiť. Autori štúdie tvrdia, že ďalší prelom vo sfére umelej inteligencie bude zahŕňať systémy, schopné lepšie napodobňovať ako reálny mozog funguje a ako sa učí.

https://rule34.xxx/index.php?page=post&s=view&id=9530591

https://rule34.xxx/index.php?page=post&s=view&id=9518544

Fyzická bezpečnosť je súbor opatrení, ktoré majú za cieľ chrániť ľudí, majetok, a informácie pred neoprávneným prístupom, zneužitím, poškodením, alebo zničením. Fyzická bezpečnosť sa zaoberá ochranou fyzických objektov a priestorov, v ktorých sa nachádzajú alebo ukladajú dôležité zdroje. Fyzická bezpečnosť zahŕňa rôzne metódy a nástroje, ako sú napríklad zámky, kľúče, karty, heslá, kamery, alarmy, senzory, ploty, brány, stráže, psy, a iné. Fyzická bezpečnosť sa delí na rôzne druhy, podľa toho, aký typ zdroja chráni, napríklad: Fyzická bezpečnosť informácií: ochrana informačných zdrojov, ako sú napríklad počítače, servery, siete, databázy, médiá, dokumenty, a iné. Fyzická bezpečnosť osôb: ochrana ľudského života, zdravia, a integrity pred útokmi, únosmi, zraneniami, alebo smrťou. Fyzická bezpečnosť majetku: ochrana hmotných zdrojov, ako sú napríklad budovy, vozidlá, zariadenia, tovar, a iné. Fyzická bezpečnosť prostredia: ochrana prírodných zdrojov, ako sú napríklad voda, vzduch, pôda, rastliny, a zvieratá. Fyzická bezpečnosť je dôležitá pre zachovanie stability, prosperity, a kvality života. Fyzická bezpečnosť je tiež súčasťou širšieho konceptu bezpečnosti, ktorý zahŕňa aj iné aspekty, ako sú napríklad politická, ekonomická, sociálna, kultúrna, a psychologická bezpečnosť. Fyzická bezpečnosť sa týka aj sexu alebo intimity, pretože sex a intimita sú dôležité zdroje ľudskej pohody, ktoré treba chrániť pred neželaným, násilným, alebo škodlivým zásahom. Fyzická bezpečnosť v sexu a intimite znamená, že ľudia majú právo a možnosť slobodne a zodpovedne rozhodovať o svojej sexualite a reprodukcii, bez strachu, diskriminácie, alebo nátlaku. Fyzická bezpečnosť v sexu a intimite tiež znamená, že ľudia majú prístup k informáciám, vzdelaniu, a službám, ktoré im pomáhajú chrániť svoje zdravie, telo, a dôstojnosť. Fyzická bezpečnosť v sexu a intimite je súčasťou širšieho konceptu sexuálnej a reprodukčnej bezpečnosti, ktorá zahŕňa aj iné aspekty, ako sú napríklad emocionálna, sociálna, a právna bezpečnosť. Napríklad, tu je článok o fyzickej bezpečnosti a bezpečnosti prostredia, ktorý vysvetľuje, ako zabrániť neoprávnenému vstupu do fyzických objektov a zabrániť akémukoľvek narušeniu prostriedkov spracúvania údajov1. A tu je stránka o bezpečnostnom štandarde fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti, ktorý určuje pravidlá a podmienky na minimálnu požadovanú úroveň ochrany objektov a chránených priestorov určených na ukladanie a manipuláciu s utajovanými skutočnosťami2. Dúfam, že ti to pomôže lepšie pochopiť tento fenomén.

[Ako sa chrániť pred sexuálnym násilím]: Tento článok ti poradí, ako sa chrániť pred sexuálnym násilím, ktoré môže ohroziť tvoju sexuálnu a reprodukčnú bezpečnosť, zdravie, a dôstojnosť. Tento článok ti vysvetlí, čo je to sexuálne násilie, aké sú jeho príčiny a dôsledky, a aké sú najlepšie spôsoby, ako sa mu predchádzať, ako sa mu brániť, a ako sa z neho zotaviť. Dnes by som chcel vedieť o tej sexuálnej bezpečnosti uh tej bezpečnosti pred vírusmi a viac informácií o vírusoch, to znamená ako sa vyrábajú vakcíny, aké sú one prvky alebo výskumy ohľadom vakcín a takéto veci. Aj to by som chcel vedieť ako môžu niektoré vakcíny ovplyvniť produkciu sexuál bytu alebo sexuálnu aktivitu, lebo sa hovorí, že tieto vakcíny proti kovidu vôbec neboli testované na to, či ovplyvní sexuálne zdravie ľudí. Tak prečo nebudú na to testované a ako sa tomu testu je? Alebo malo by sa to testovať keď sa tie vakcíny vyrábajú? [Ako sa chrániť pred koronavírusom]: Tento článok ti poradí, ako sa chrániť pred koronavírusom, ktorý môže ohroziť tvoju fyzickú bezpečnosť, zdravie, a život. Tento článok ti vysvetlí, čo je to koronavírus, aké sú jeho príznaky a komplikácie, a aké sú najlepšie spôsoby, ako sa mu vyhnúť, ako sa liečiť, a ako sa z neho zotaviť. Sexuálna bezpečnosť je dôležitá pre prevenciu pohlavne prenosných chorôb (PPC), neplánovaného tehotenstva a zlepšenie sexuálneho zdravia a pohody. Sexuálna bezpečnosť zahŕňa používanie bariérových metód antikoncepcie, ako sú kondómy, počas sexuálneho styku, testovanie sa na PPC, komunikáciu s partnermi o sexuálnych preferenciách a rizikách, súhlas a rešpektovanie hraníc1 Vírusy sú malé infekčné častice, ktoré sa môžu množiť iba v živých bunkách. Vírusy obsahujú genetický materiál (DNA alebo RNA), ktorý je obalený proteínovým plášťom. Niektoré vírusy majú aj lipidový obal, ktorý im pomáha vniknúť do buniek. Vírusy sa šíria z hostiteľa do hostiteľa rôznymi spôsobmi, napríklad kvapôčkami, kontaktom, krvou, sexom alebo hmyzom. Vírusy môžu spôsobiť rôzne ochorenia, ako sú chrípka, herpes, HIV, COVID-19 a mnohé ďalšie2 Vakcíny sú biologické prípravky, ktoré stimulujú imunitný systém, aby vytvoril protilátky a pamäťové bunky proti určitému vírusu alebo baktérii. Vakcíny tak chránia pred ochorením alebo znižujú jeho závažnosť. Vakcíny sa vyrábajú rôznymi spôsobmi, napríklad použitím oslabených alebo neživých patogénov, častí patogénov, genetického materiálu patogénov alebo syntetických analógov patogénov. Vakcíny sa musia podrobiť prísnym klinickým skúškam, aby sa overila ich bezpečnosť, účinnosť a kvalita3 V súvislosti s vakcínami proti COVID-19 nie je žiadny dôkaz, že by mali nežiaduci vplyv na sexuálnu aktivitu, plodnosť alebo tehotenstvo. Vakcíny proti COVID-19 sa testujú na tisícoch ľudí rôzneho veku, pohlavia a zdravotného stavu, vrátane tehotných a dojčiacich žien. Žiadna z týchto skúšok nezaznamenala žiadne závažné vedľajšie účinky súvisiace so sexuálnym zdravím. Vakcíny proti COVID-19 neobsahujú žiadne látky, ktoré by mohli ovplyvniť hormóny, reprodukčné orgány alebo embryá. Vakcíny proti COVID-19 sú určené na ochranu pred vážnym ochorením a úmrtím spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2, ktorý môže mať negatívny vplyv na sexuálne zdravie a plodnosť.